Viktória JEHLÁROVÁ, Bábkove divadlo na Rázcestí (SK): TAK ČI INAK, LÁSKA
podujatie festivalu Sám na javisku 2021
Tak či inak, láska je performancia na podporu tolerancie párov rovnakého pohlavia a ľudí s inou rodovou identitou
Na Slovensku je manželstvo stále definované ako partnerský vzťah muža a ženy. Svet je však rozmanitejší, než sú jeho definície. História poskytuje dostatok dôkazov, že medzi nami existujú ľudia, ktorí cítia inak, majú inú sexuálnu orientáciu a ktorí túžia rovnako, ako ostatní, byť milovaní a milované, prežiť svoj život zmysluplne s partnerom a partnerkou. Ibaže nenapĺňajú spoločenské normy heterosexuality. A zrazu je ich život vystavený a traumatizovaný mnohými neprávosťami a krutosťami, lebo sú iní a iné. Cieľom našej performancie je priniesť iný pohľad na tieto otázky.
Tak či inak, láská sú príspevkom na ceste k odbúraniu stereotypov a predsudkov voči LGBT ľuďom. Tie vedú k strachu, k nenávistným násilným prejavom a k homofóbii, ktoré by medzi ľuďmi nemali mať miesto.
„ …V antickom Grécku, ktoré je považované za počiatok európskej civilizácie, bola homosexualita široko akceptovaná a niekedy dokonca štátom podporovaná… Pre mladých chlapcov nebolo hanbou, ale cťou mať „staršieho priateľa“, patróna, obzvlášť ak šlo o spoločensky významnú osobu… Pojem lesbička sa začal používať v 6. st. p. n. l. podľa názvu ostrova Lesbos. Tento ostrov bol sídlom dievčenskej školy poetky Sapfó… Homosexualita nebola veľmi viditeľná ani v 19. storočí, aj keď už nebola tak tvrdo trestaná a v niektorých krajinách bola aj dekriminalizovaná. Homosexuálna orientácia umelcov sa prejavovala v ich dielach len nepriamo. Medzi takých umelcov patrili básnici George Byron, Paul Verlaine, spisovateľ Marcel Proust… spisovateľky Virginia Woolf, Gertrude Stein, výtvarníčka Frida Kahlo a iné (poznámka BDNR).
Medzinárodný deň boja proti homofóbii, známy pod názvom IDAHO vytvorením počiatočných písmen anglického názvu International Day Against Homofobia, sa koná každoročne 17. mája.
Kompletné znenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Charty základných práv nájdete na www.ludsképrava.sk/dokumenty.“
Performanciu pripravili:
Scenár, réžia: Iveta Škripková
Scenár, výtvarné spracovanie: Viktória Jehlárová
Účinkuje: Viktória Jehlárová
Hudba výber, hlasy nahrali: Alena Sušilová, Tomáš Matejovič, Klaudia Dzureková, Nikolas Hurych
Technická spolupráca: Marek Horváth
Vyrobili ateliéry BDNR v spolupráci s Katarínou Mažáryovou a.h.
Za spoluprácu pri oslovení študentov Konzervatória ďakujeme Ive Kováčovej
Scénické čítanie vzniklo ako súčasť projektu Školy za demokraciu*, ktorého hlavným organizátorom je Centrum komunitného organizovania v Banskej Bystrici.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici.
*Školy za demokraciu
Projekt je založený na skúsenostiach organizácie Cultures Interactive, ktorá sa v Nemecku už viac ako 15 rokov úspešne venuje téme radikalizácie a extrémizmu u mladých ľudí. Vzdelávací program sa sústreďuje na systematickú prácu so študentami a študentkami vysokých, stredných a základných škôl, zdôrazňujúc hodnoty slobody, rovnosti, demokracie, otvorenej spoločnosti a vymedzuje sa voči všetkým formám intolerancie. Obsahuje rôznorodé diskusné interaktívne moduly, workshopy so zameraním na rozvoj kritického myslenia, živé knižnice a i.
Renata JURČOVÁ je slovenská grafička, výtvarníčka a performerka, študuje v Ateliéri GPS (grafika – priestor – synergia) na Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici. Venuje sa najmä grafickému dizajnu, ale počas štúdia si vyskúšala rôzne techniky od grafiky cez sochu, ilustráciu, video tvorby až po performance. Spolupracuje s divadelným zoskupením Odivo, rôznymi neziskovými organizáciami a s banskobystrickým Centrom nezávislej kultúry Záhrada.